Nádherná realizácia peknej myšlienky

Priaznivci hádzanej neraz kriticky poukazujú na to, že namiesto aktívnej každodennej práce neraz skĺzavame do memorovania vzletných hesiel a prázdnych fráz. Sú však aj svetlé a nasledovania hodné skutky, oveľa výrečnejšie ako vznešene znejúce frázy.

Takouto krásnou a zmysluplnou výnimkou je aj projekt „Športom za duševné zdravie detí.“ Tento bezchybne funguje už od roku 2005 a v roku 2011 ho Rada vlády pre prevenciu kriminality vyhodnotila ako najlepší projekt na tému „Šport, veda a umenie v prevencii kriminality detí a mládeže.“ Nečudo, že projekt bol zaslúžene laureátom Európskej ceny prevencie kriminality detí a mládeže vo Varšave. Mnohé hádzanárske podujatia v rámci tohto projektu prebiehajú aj v gescii Slovenského zväzu hádzanej.

V sobotu 19. marca sa v novej dvojhale Domu športu v Bratislave uskutočnil veľký turnaj v minihádzanej detí. Dovedna 330(!) detí v 41 družstvách štyroch kategórií, 40 trénerov a 45 organizátorov z radov hráčov, hráčok, mládežníckych trénerov ako aj  obetavých, ochotných rodičov z ŠKP Bratislava, tvorilo živú kulisu výnimočného podujatia, ktoré krásu ušľachtilej myšlienky briskne zhmotnilo do reality. Na šiestich ihriskách o rozmeroch 12x20 metrov sa uskutočnilo až 98 dramatických stretnutí, z ktorých bolo cítiť, ako si ich mládež po dvoch rokoch kovidového obmedzovania neskutočne vychutnáva a nevie sa pohybu nabažiť. Deti z družstiev krajských súťaží ale i zo školských krúžkov hádzanej odišli z turnaja unavené, ale doslova nadšené a nadmieru spokojné. Turnaj prebiehal pružne, bez prestojov a organizačných zádrhov. Bolo až dojemné s akým zápalom prebiehala spolupráca organizátorov s rodičmi pod vedením Adriany Leškovej a Daniela Kriha. Všetci sa jednomyseľne zhodli na tom, že v tradícii týchto turnajov treba rozhodne pokračovať. Veď to po dvoch rokoch bolo najväčšie mládežnícke podujatie. Na jeho viac ako vydarenom priebehu majú podiel aj sponzori z firemného aj súkromného sektoru, ktorým patrí veľká vďaka všetkých zúčastnených. Výsledky neboli podstatné, radosť detí z pohybu však áno!

Keď sa človek venuje písaniu, často má chuť kritizovať veci, ktoré nefungujú. Keď sa však neďaleko našich hraníc dejú veci, pri ktorých sa všetky naše problémy javia ako malicherné a nedôležité, človek sa podvedome pri kritike brzdí. O to väčšiu radosť má, keď môže niečo právom pochváliť. A tu sa naozaj nemusí brzdiť. Silno tlieskam všetkým, ktorí sa na krásnom hádzanárskom podujatí pre deti podieľali. Bravo!

                                                                           Tomáš Kuťka, ŠKP Bratislava