Bol pri úspechoch Sagana aj Kuzminovej! Vedeli ste, že je bývalý hádzanár?

Je odchovancom bratislavskej hádzanej, no už od malička ho lákala práca športového redaktora a komentátora. Vďaka nadšeniu pre šport sa stal jedným z popredných športových redaktorov na Slovensku. Bol pri prvých úspechoch Petra Sagana na Tour de France, informoval o prvom olympijskom zlate Anastázie Kuzminovej a ako novinár stál aj pri najväčších úspechoch slovenskej hádzanej. S Petrom Štefancom sme sa rozprávali o jeho hádzanárskej kariére, najkrajších momentoch v práci športového redaktora, ale aj o budúcoročných ME v hádzanej a šanci našich hráčov presadiť sa na medzinárodnej scéne.

Vynikal najlepšou strelou

Ako si spomínate na vašu hádzanársku mladosť?
Sú to pekné spomienky. S hádzanou som začal ešte na základnej škole a v klube Rapid Bratislava pod vedením trénera Bujalku, ktorý vychoval napríklad aj súčasného reprezentačného pivota Maťa Slaninku. Hrával som ako ľavé krídlo a neskôr aj ako pivot, no v 15 rokoch som s hádzanou skončil. Postupne som sa ale posúval do ďalších funkcií v realizačnom téme a začal písať zápisy zo zápasov.

Aký ste bol hádzanár a prečo ste už v 15 rokoch skončili s aktívnou kariérou?
Na tréningoch som mal azda najlepšiu strelu, no nebol som žiaden úžasný hráč. Kvôli zhoršujúcemu zraku som musel začať nosiť okuliare a mal problém s nosením kontaktných šošoviek. Keď som teda dostával lopty do trhákov a nevedel ich chytiť, tak som si povedal, že tadiaľ cesta nevedie. Láska k hádzanej ale ostala vo mne. Od malička som mal ambíciu stať sa tiež športovým komentátorom a redaktorom. Vedel som, že to je práca, ktorú chcem neskôr robiť.

Nechýbal vám aktívny šport? Každý športovec predsa chce hrať tak dlho, ako sa len dá...
Chýbal, ale musel som sa rozhodnúť, či budem naplno bojovať o zachovanie si športovej kariéry, alebo všetko podriadim cieľu stať sa športovým komentátorom. Rozhodol som sa pre druhú možnosť. Išiel som študovať do Viedne na fakultu publicistiky a vied o komunikácii. Na aktívny šport som už nemal čas, pretože som začal aj s praxou vo vtedajšej Slovenskej televízii a svoj čas som rozdelil medzi štúdium a prácu. Na hádzanú som ale nezanevrel, naďalej som sledoval a navštevoval zápasy a zdokonaľoval sa v pravidlách, v ktorých majú často medzery aj samotní hráči a tréneri.

Peter Štefanec počas rozhovoru na EHF Champions League Final4

Štúdium publicistiky v zahraničí

Prečo ste sa rozhodli pre štúdium vo Viedni a nie na Slovensku?
Navštevoval som bilingválnu obchodnú akadémiu, kde som študoval v slovenskom aj nemeckom jazyku. Keďže sme mali rovnaké maturitné vysvedčenie ako Rakúšania, mohli sme ísť na vysokú školu do Viedne bez prijímacích skúšok. Zároveň ma oslovila možnosť štúdia v zahraničí, hoci je to len 60 kilometrov od Bratislavy. Bola to pre mňa nová skúsenosť a naučil som sa mnoho vecí aj o hádzanej. Mal som možnosť robiť dobrovoľníka ako „Team guide“ Českej republiky ma MS žien do 17 rokov, kde hrali aj také hráčky ako Jana Knedlíková. Okrem toho som praxoval aj na turnaji ATP vo Viedni.

Čo vám napokon dalo štúdium v zahraničí?
Naučil som sa komunikovať v angličtine aj nemčine a zistil som, ako to funguje vo svete. Mal som totiž spolužiakov Turkov, Číňanov či Japoncov. Stálo to za to, aj keď som musel tvrdo bojovať, aby som prechádzal z ročníka do ročníka. Na nás zahraničných študentov boli totiž kladené ešte vyššie nároky ako na domácich. Museli sme ukázať, že máme na to, aby sme vo Viedni študovali.

Peter Štefanec (vpravo) spolu s kolegami na Olympiáde 2012 v Londýne

Precestoval svet, nestihol vidieť nič

Ako športový redaktor Slovenskej televízie ste sa zúčastnili viacerých olympiád, majstrovstiev sveta, svetových pohárov či iných významných podujatí. Na ktoré máte najkrajšie spomienky?
Z hádzanej to boli Majstrovstvá Európy v Nórsku v roku 2008. Bola to moja prvá služobná cesta. Hneď v prvom zápase s Francúzskom dal František Šulc 11 gólov a mali sme šancu Francúzov poraziť. Napokon sme prehrali o gól. Nezabudnem ani na olympijsky turnaj v Rio de Janeiro, kde sa hralo v neskutočnej atmosfére pred 20 000 divákmi a hádzaná bola druhým najnavštevovanejším športom hneď po futbale. Okrem toho mám krásne spomienky aj na päť Tour de France, kde som spoznal Francúzsko a bol som pri úžasných výkonoch Petra Sagana. Ďalším pamätným podujatím boli Olympijské hry vo Vancouveri 2010, kde Anastázia Kuzminová získala vo svojej olympijskej premiére v slovenských farbách zlato.

Ako športový redaktor ste precestovali takmer celý svet. Ktoré krajiny vás zaujali najviac?
Popri mojej práci som nestihol vidieť v podstate nič (smiech). Na olympijských hrách som mal voľný jeden deň v Pekingu. Stihol som vidieť zakázané mesto, Čínsky múr už žiaľ nie, čo dodnes ľutujem. Vo Vancouveri som bol ubytovaný v horách pri biatlonovom areáli, čo bolo krásne, no mesto som veľmi nevidel a Londýn som videl len z hotela, autobusu a metra. Z tohto pohľadu je úžasná Tour de France, kde aspoň vidíte krajinu z auta, keďže sa každý deň presúvate 300-400 kilometrov. Ráno vstanete, utekáte na štart, urobíte rozhovory, pošlete ich do Bratislavy a potom musíte predbehnúť cyklistov na trati po iných cestách. Potom rýchlo utekáte do cieľa, aby ste tam boli skôr ako cyklisti.

Takže to pre vás zjavne nie je žiadna dovolenka...
To určite nie (úsmev). Nakoľko ma ale uchvátila Brazília v roku 2016, vrátil som sa tam o dva roky, aby som si ju pozrel aj ako turista.

Peter Štefanec a bývalá slovenská biatlonistka Anastázia Kuzminová

Odpovede Sagana? Podobné má aj Vlhová

Ako redaktor ste boli pri úspechoch či neúspechoch Petra Sagana, Anastázie Kuzminovej či ďalších slovenských TOP športovcov. Aké sú vlastne tieto slovenské športové legendy z vášho pohľadu?
Každý z nich je špecifický. Keď si všimnete, Petra Vlhová odpovedá veľmi podobne ako Peter Sagan. Avšak Nasťa Kuzminová alebo Peter Velits, ktorý je tiež súčasťou kolobehu Tour de France, sú trochu otvorenejší. Ak mám povedať niekoho z hádzanárov, tak taký Peťo Kukučka nebol nikdy pred médiami výstredný. Avšak spomínam si na Dana Valla, ktorý hovoril v každom rozhovore na MS 2009 slovo „fantázia“. Po 10 rokoch sa mi priznal, že to hovoril naschvál na odľahčenie pre divákov. Musím ale povedať, že nikdy neboli naši športovci arogantní alebo nepríjemní. Každý má však svoje špecifiká a snaží sa zaujať.

Viackrát ste sa však stretli so situáciou, keď vám športovec odpovedal jednoslovne. Robieva to napríklad Peter Sagan. Ako sa s tým viete vysporiadať? Nemáte na športovcov za to ťažké srdce?
Ťažké srdce som nikdy na nikoho nemal. Ale áno, viackrát sa už stalo, že Peťo Sagan prehral preteky v špurte o pár milimetrov a nemal náladu na rozhovor. Je však potrebné sa vynájsť. Keď chcú športovci odpovedať jednoslovne, je potrebné položiť inú otázku, na ktorú budú musieť odpovedať rozvitejšie. Ak to nejde ani tak, netreba si z toho robiť ťažkú hlavu, stačí sa poďakovať a rozhovor ukončiť. Najhoršie je, ak sa to stane v živom prenose. Je z toho treba vykľučkovať tak, aby nevyzeral redaktor ani športovec ako hlupák.

Aj po množstve svetových podujatí a úspechov slovenských športovcov je hádzaná stále vašou srdcovkou?
Hádzaná sa mi vždy páčila, je pre mňa TOP šport a asi navždy aj ostane. Bol to zároveň aj prvý šport, o ktorom som informoval ako reportér. V roku 2008 som začal hádzanú taktiež aj komentovať. Spomínam si ešte na môj prvý zápas v pozícii komentátora. Prešov vtedy hral v českej lige a ja som komentoval jeho zápas so Zubři.

Peter Štefanec (vpravo) na komentátorskom stanovišti v hádzanárskej hale Tatrana Prešov

Hádzanej dominujú Dáni, na ME môžeme uspieť aj my

Len nedávno sa skončili hádzanárske MS v Egypte. Druhýkrát v rade sa do finále dostali škandinávske tímy. Myslíte si, že budú severské krajiny dominovať hádzanej aj v ďalších rokoch?
Uvidíme, či dokážu Dáni nadviazať na úspechy, ktoré mali Švédi v 90-tych rokoch. Majú na to všetky predpoklady – vynikajúceho brankára Niclasa Landina, Mikkela Hansen a perfektných krídelníkov, na ktorých sa niekedy zabúda a treba vyzdvihnúť ich prínos pre tím. Myslím si, že Dánsko má na to, aby dominovalo ďalších 10 rokov. Má vyrovnaný káder s mladou, strednou aj starou generáciou. Vyhralo olympijské hry a 2x za sebou aj majstrovstvá sveta. Samozrejme, môže sa stať, tak ako na majstrovstvách Európy, že vyhoria a skončia už v základnej skupine. V Egypte ale dokázali, že momentálne sú najlepší na svete.

O necelý rok bude Slovensko hostiť ME spolu s Maďarskom. Dokáže náš národný tím konkurovať európskej špičke?
Verím tomu, že Peťo Kukučka s jeho asistentmi urobia všetko pre to. Kvôli pandémii to budú mať ale veľmi ťažké. Nemohli totiž odohrať žiaden vážnejší zápas a až v marci ich čaká Euro Cup a zápasy so Španielskom, Maďarskom a následne Chorvátskom. Pri trénerovi Kukučkovi sme už dokázali hrať vyrovnanú partiu s Maďarmi a prehrali sme s Ruskom len o gól. Dôležité bude, aký budeme mať žreb, s kým začneme šampionát a taktiež je podstatné, či budú môcť byť diváci na tribúnach. Ak áno, verím, že zabojujeme o štvrťfinále. Máme šancu, no musíme mať formu, zdravých hráčov, podporu z tribún a trochu šťastia, aby aj súper nemal počas zápasu s nami svoj deň.

V nominácii na Euro Cup je aj viacero hráčov z našej extraligy a bratislavského ŠKP. Majú podľa vás šancu presadiť sa?
Budú to mať veľmi ťažké, nemajú totiž skúsenosti s ťažkými zápasmi z pohárovej Európy. Samozrejme, môžu sa presadiť, no záleží na trénerovi Kukučkovi, aký priestor im dá. Viem, že teraz máte v nominácii na Euro Cup viacerých hráčov. Je tam šikovný pivot Boris Rešovský a taktiež spojky Derviš Birdahič a Vlado Ratkovský. Trochu mi tam chýba Marek Mikéci, ktorý je obojručným hráčom, vie hrať na krídle aj na spojke a má množstvo skúseností. Rado Antl ale hráčov zo Slovenska pravidelne sleduje a má o nich prehľad. Myslím si, že Derviš Birdahič mu padol do oka a predpokladám, že aj vďaka nemu je v slovenskej reprezentácii.

Foto: archív Petra Štefanca