O organizáciu ME 2022 sa stará bývalý novinár a hráč ŠKP

Martin Simonides je bývalý hádzanár a odchovanec ŠKP Bratislava. Dnes stojí na čele organizačného výboru a marketingu slovenskej časti Majstrovstiev Európy v hádzanej 2022. Kedysi patril k nádejným hráčom v našom doraste, no kvôli zraneniu sa vydal cestou svojho otca – jedného z najuznávanejších športových novinárov. Trinásť rokov písal pre Denník Šport. V roku 2011 prijal ponuku stať sa generálnym sekretárom Slovenského zväzu hádzanej. S Martinom sme sa rozprávali o jeho spomienkach na aktívnu hádzanú či prácu generálneho sekretára zväzu. Prezradil ale aj smelé ambície hádzanárskeho zväzu súvisiace s budúcoročnými majstrovstvami Európy.

„Prístup k športu v USA bol úplne iný“

Martin, ako si spomínate na vašu aktívnu hádzanársku kariéru?
Moja kariéra nebola dlhá, ale spomienky mám len tie najkrajšie. So spoluhráčmi sme si vytvorili silné kamarátske puto, poznáme sa už 30 rokov a stále sme najlepší priatelia. Ďakujem hádzanej aj klubu ŠKP Bratislava, že som mohol zažiť pekné chvíle so skvelými ľuďmi. Boli to krásne časy. Hádzaná ma v prvom rade naučila tímovej práci, ktorú sa celý život snažím aplikovať pri moje práci.

Prečo ste ako dorastenec s hádzanou skončili?
Robil som všetko pre to, aby som bol najlepší, ale zranil som už v 17-tich rokoch. Utrhol som si rameno a podstúpil viacero operácii. Skúšal som sa niekoľkokrát vrátiť, no nedostalo sa mi toľko lekárskej starostlivosti, akú by som mal možno dnes. Usúdil som, že bude lepšie skončiť. Hádzanej som podriadil celú mladosť, mrzelo ma, že som nemohol pokračovať.

Aký bol váš prvý rok po zranení?
Rodičia ma poslali študovať do zahraničia, za čo som im nesmierne vďačný. Maturoval som v USA, naučil som sa po anglicky a osamostatnil som sa, čo mi veľmi pomohlo. Reprezentoval som svoju školu v basketbale, bejzbale a videl som, ako sa americkí športovci správajú. V deň zápasu nosili obleky, prístup k športu bol úplne iný. Športovci tam sú naučení správať sa profesionálne a slušne. To platí už aj pre stredoškolských športovcov. Po návrate na Slovensko som si dorobil maturitu a pripravil sa na prijímacie skúšky na žurnalistiku.

„Najpodstatnejšie sú dobré vzťahy a komunikácia“

Váš otec je uznávaný novinár a dlhé roky bol šéfredaktorom Denníka Šport. Bola žurnalistika vašou prvou voľbou po skončení aktívnej kariéry?
Mama chcela zo mňa právnika, no ja som túžil ostať pri hádzanej. Išiel som v otcových šľapajach. Otec bol na mňa veľmi prísny, no pomohlo mi to. Už počas štúdia na vysokej škole som interne pracoval v Denníku Šport a boli to nádherné roky. Zažil som krásne úspechy na šampionátoch v hádzanej v roku 2009 v Chorvátsku a 2011 vo Švédsku. Spriatelil som sa so skvelými hráčmi ako Peťo Kukučka, Fero Šulc, Dano Valo, Rado Antl či mnohí ďalší, z ktorých sú dnes hádzanárski odborníci a tréneri.

Pomohla vám vaša športová minulosť pri práci novinára a neskôr aj generálneho sekretára SZH?
Určite áno, ale najpodstatnejšie sú dobré vzťahy a komunikácia. V tom mi pomohlo štúdium žurnalistiky. Hoci sa hovorí, že škola vám nič nedá, nie je to pravda. Škola mi pomohla zlepšiť sa vo vystupovaní, komunikácii a nadobudol som kontakty, ktoré mi dodnes pomáhajú. Z mojich spolužiakov sú dnes hovorcovia či vedúci v rôznych médiách. Pri práci na zväze som využil to, že som ako bývalý hádzanár vedel, čo hráči potrebujú. Chcel som, aby sa naši reprezentanti cítili dobre, aj preto sme sa im snažili vytvoriť čo najlepšie podmienky a rozšírili sme realizačný tím o masérov či fyzioterapeutov.

„Majstrovstvá musíme brať najmä ako skvelú príležitosť spropagovať tento krásny šport“

Aké boli štyri roky vo funkcii generálneho sekretára SZH?
Najprv som ani poriadne nevedel, čo ma čaká. Učil som sa za pochodu. Zrazu som sa ocitol na opačnej strany barikády. Predtým som bol novinár, potom už zástupca zväzu. Robili sme všetko pre to, aby sme zlepšili podmienky v našich reprezentáciách. Myslím si, že spolu s ďalšími ľuďmi na zväze sme sa pričinili aj o dobré výsledky a postupy našich reprezentantov na niekoľko šampionátov. Snažili sme sa zveľaďovať aj klubové súťaže a dnes vidíme, že zväz funguje veľmi dobre a bude to časom ešte lepšie.

Zrejme narážate aj na novú spoluprácu, ktorú sa vám po návrate na zväz podarilo dohodnúť so stávkovou spoločnosťou Niké...
Niké je silný partner, ale je to len začiatok dlhej cesty. Chceme ďalej podporovať naše kluby a vrátiť domácim súťažiam taký lesk, ako mali kedysi za federálnych čias. Vtedy nám neodchádzali do zahraničia 19 a 20-roční hráči. Mladí chalani by mali mať u nás také podmienky, aby tu zostali, dozreli a išli do zahraničia len tí najlepší, ktorí majú na to hrať európske TOP súťaže.

Budú majstrovstvá Európy, ktoré hostíme o rok spolu s Maďarskom, akýmsi nakopnutím k zlepšeniu podmienok v hádzanej?
Majstrovstvá musíme brať najmä ako skvelú príležitosť spropagovať tento krásny šport. Chceme zaujať čo najviac detí a zvýšiť členskú základňu hádzanárov a hádzanárok. Veríme, že pandémia bude už na ústupe. Veľa aktivít sa nám kvôli nej už zrušilo, napriek tomu som optimista. Pevne verím, že s marcovými zápasmi Euro Cupu sa všetko rozbehne. Snažíme sa dostať hádzanú späť na obrazovky RTVS a spolu s Niké sme rozbehli profesionálnejšie LIVE streamy. Majstrovstvá Európy sú pre nás veľkou šancou prilákať ďalších nových partnerov. Ak budú mať naši hráči dobré podmienky a za sebou plnú halu s domácimi fanúšikmi, verím, že dokážeme uspieť aj dobrými výsledkami.

„Nemôžeme ani po majstrovstvách zaspať na vavrínoch“

Máte na starosti organizáciu azda najväčšieho hádzanárskeho podujatia v slovenskej histórii. Ako to vnímate?
Treba povedať, že nado mnou je ešte Igor Nemeček, ktorý má za sebou dve majstrovstvá sveta v hokeji. Ja som skôr exekutívny šéf organizačného výboru a marketingu.

V minulosti ste sa podieľali aj na organizácii hokejových majstrovstiev sveta. Myslíte si, že sa dokážu hádzanárske majstrovstvá vyrovnať tým hokejovým?
Som 100% presvedčený, že hádzaná je v Európe rovnako populárna, ako hokej. Pevne verím, že sa našej reprezentácii bude dariť. Veľa ľudí bude hodnotiť turnaj podľa jej úspechov. Jedna vec je zvládnuť majstrovstvá zorganizovať, o čom nemám najmenšie pochybnosti. Druhá vec je načasovať športovú formu. To už je práca trénerov a hráčov. Netreba ich haniť za výkony v príprave, ani riešiť nominácie a výsledky. Dajme im čas do januára 2022, aby boli poriadne pripravení a dokázali načasovať svoju formu na postup z košickej skupiny do štvrťfinálových bojov v Bratislave.

Čo sa bude diať po majstrovstvách? Ako chcete udržať záujem ľudí o hádzanú aj po ich skončení?
Ako som spomínal, musíme využiť majstrovstvá na získanie nových partnerov, zvýšenie členskej základne mladých hádzanárov, zlepšenie našich súťaží a následne na tom stavať. Určite nemôžeme ani po majstrovstvách zaspať na vavrínoch. Šampionát je skvelým impulzom a verím, že z neho budeme ťažiť ešte v nasledujúcich rokoch a dokážeme zbierať ďalšie úspechy.

Foto: osobný archív Martina Simonidesa